" /> Aktuálne

Aktuálne

späť

Deviataci si vyberajú, kam na strednú. Rozhodujú trendy u spolužiakov i rodinný rozpočet

Dnes 00:00   Stanislava Harkotová

BRATISLAVA - Blízkosť k bydlisku, ľahšia cesta k ukončeniu štúdia, trend u spolužiakov, no i finančná situácia. Toto všetko sa dnes podpisuje pod rozhodnutia deviatakov pri výbere strednej školy. Premýšľajú spolu s rodičmi aj o tom, či sa uplatnia na trhu práce?

Podľa čoho si školáci vyberajú strednú školu? Zdroj: TASR/Michal Svítok

 Samotný výber školy je na vrchole dlhšieho procesu. "Určite by mu mala predchádzať kariérna výchova v školách, kde by sa mali deti oboznamovať so svetom práce, porovnávať školy, poznávať zamestnanie svojich rodičov. Nemal by to byť jednorazový úkon podpísania prihlášky," pripomína detská psychologička.

Kam na strednú? Rodičia zvyknú deti precenovať aj podceňovať

Výber môže ovplyvniť viac faktorov. Nielen to, aké má dieťa výsledky. Svoje urobí to, kam smerujú spolužiaci, aká je dostupnosť, finančná situácia rodiny. No i povesť strednej školy.

"Rodičia by mali vedieť, aké má dieťa schopnosti," poznamenala v súvislosti s výberom psychologička.

Pokiaľ si nie sú istí, v rámci centier psychologického poradenstva si môžu overiť, v čom je dieťa zdatné a aké má predpoklady. Napríklad to, či má logické, kritické myslenie, či má manuálne zručnosti, priestorovú predstavivosť a podobne.

Rozhoduje i ekonomika rodiny

Výchovná poradkyňa Základnej školy v Jelke Alžbeta Bublávková hovorí, že v škole majú vyšší počet žiakov zo sociálne slabšieho prostredia. Výber strednej školy sa preto viac sústreďuje na to, či pre rodinu nebude znamenať značný zásah do rozpočtu. Napríklad výdavkami na cestovné či život na internáte.

"Volia školu, ktorá je bližšie a kde budú mať nižšie náklady na zabezpečenie štúdia,“ podotýka pedagogička. Kľúčom pre rozhodovanie ostatných školákov je buď záujem, najmä pokiaľ má žiak dobré výsledky, no i zohľadňovanie toho, či má žiak istotu, že ho príjmu.

Aktuálne v rozhodnutiach deviatakov v Jelke prevládajú hotelové akadémie. "Učebný odbor kuchár, čašník. To sa snažím usmerniť," hovorí Bublávková. Práve tie rezort školstva zaradil na zoznam tých odborov, ktoré majú na trhu nadbytok absolventov. "Doteraz  záujem o gymnáziá nebol, ale v minulom aj tomto školskom roku sa už záujem objavuje," doplnila poradkyňa.

Berú ľahšiu cestu

Riaditeľka Základnej školy v Bošanoch Jana Kontúrová tvrdí, že žiaci sa rozhodujú napríklad tak, že si zvolia dobrú školu s maturitou, avšak bez kritického pohľadu na svoje výsledky a schopnosti. No i také školy, kde budú mať ľahšiu cestu štúdiom a tušia, že ich ukončia bez problémov.

"Keďže v súčasnosti je absolventom k dispozícií veľa kapacít na stredných školách s maturitou, ktoré majú v regióne tradične dobré postavenie, nie sú žiaci nijako motivovaní zaoberať sa inými, dôležitejšími kritériami pri svojom rozhodovaní," uvádza.

Výber strednej školy môže byť dilema, hoci je miesto isté

Rady výchovného poradcu alebo predpoklady zamestnanosti sa tak podľa nej dostávajú na posledné miesto pri výbere školy.

Poradiť si niektorí nedajú

Aj podľa Bublávkovej si časť rodičov poradiť nenechá. 

"Často zmenia rozhodnutie dieťaťa. Žiaľ, neviem ich presvedčiť. Ja sa ich usilujem motivovať tak, aby boli po skončení štúdia uplatniteľní na trhu práce. Toto rodičia neakceptujú. Dajú ich na také učebné odbory, kde si po skončení ťažko nájdu uplatnenie na trhu práce,“ vysvetľuje.

Iní rodičia však práve otázku uplatniteľnosti do úvahy berú.

Do rozhodovania vstupuje aj istota

Pokiaľ si budú podľa Kontúrovej školáci istí, že sa dostanú na akúkoľvek školu, ich rozhodovanie môže preferovanie študijných odborov zo strany štátu ovplyvniť len veľmi málo.

Rezort školstva aktuálne kampaňuje najmä za technické smery.

"Ak štát podporí školy s odbormi s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce napríklad umožnením nižšieho počtu žiakov v triedach, počet absolventov školy sa tým nezvýši. Finančne sa zabezpečí možno kvalitnejšia výučba - menej žiakov v triedach, lepšie vybavenie - čo ale zatiaľ nie je pre súčasných deviatakov dostatočným lákadlom," podotýka riaditeľka.

Jasnejšia vízia

S odbormi podľa analýz uplatniteľnosti je to pri rozhodovaní zložitejšie. Smiková pripomína, že ešte nedávno sa preferovali počítačové zručnosti. "Potom vyšla nejaká analýza, že týchto ľudí už máme dosť. Nuž, ale koľko ich už máme vyštudovaných?" ilustruje.

Podľa nej spoločnosť potrebuje jasnejšie zadefinovať, kam sa uberať, či už technicky, či humanitne, a čo so školstvom. "Darmo bude trh práce požadovať nejakú profesiu, keď na to nemáme školu, zanikla alebo je ďaleko, alebo má zlú povesť. Toto všetko sú náročné otázky," hovorí psychologička.

Na školách chýbajú mäsiari, pekári či obuvníci

Za zmienku stojí aj to, ako dokáže spoločnosť zavzať do procesu kariérneho rozhodovania aj prítomnosť detí s hendikepom, nadané deti, deti s poruchami učenia či správania, alebo deti z chudobných oblastí.

Práve túto problematiku aktuálne skúma národný projekt Komplexný poradenský systém prevencie a ovplyvňovania sociálno-patologických javov v školskom prostredí, ktorý realizuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v  Bratislave.

článok na stiahnutie
späť na zoznam